Sedieť vonku na schodoch pozerať na hviezdy, počúvať Espé, písať a nechať si liečiť srdce. Nechcem, aby to zle vyznelo, ale čierne chvíle ma inšpirujú, posúvajú ďalej moju tvorbu a nútia ma písať. Dnes však nebol najpríjemnejší večer.

Možno nie každý porozumie tomu, o čom píšem. Niekedy sú možno moje básne pesimistické, ale poukazujú na silu, odhodlanie a vytrvalosť. Hrdina prevažne nie je šťastný, ale snaží sa urobiť šťastných ostatných, veľakrát za cenu vlastného života. Záleží mu na tom, aby sa veci pohli vpred a prišlo dobro.

Písanie je akoby jeden z liekov pre dušu (prvý je Boh), keďže nerád rozprávam o problémoch (veľakrat je aj dobré, že o nich nehovorím, lebo by sa to zvrtlo na ohováranie a kritizovanie druhých) dostávam to všetko zo seba von písaním.
Tak sedím vonku, píšem a nechávam sa upokojiť piesňou o tom, aký nádherný je Pán a všetko v ňom krásne.



Taktiež by som ti chcel povedať, že už vyše roka píšem román. Neviem, kedy sa mi podarí dopísať ho, preto ťa prosím o modlitbu. Názov knihy je predbežne Tŕne.
Počas maturitného ročníka sa písaniu románu asi nebudem môcť venovať. Čas bude podľa všetkého až nasledujúce leto.
Môžeš sa tešiť na príbeh úradníka, ktorý sa zapletie do problémov s vraždou ministra. Bude stáť pred mnohými rozhodnutiami, život mu tiež skomplikuje neobyčajná žena.


Báseň, ktorá mi vznikla pod vplyvom večerných pocitov sa nazýva Sen. Nebudem hovoriť, o čom je, le ťa prosím, aby si sa nad ňou poriadne zamyslel. Nemám nejaké extra nadanie na písanie, píšem, lebo mi to pomáha (o písaní by som chcel ešte napísať jeden článok).

Sen

Viac ako len tichý hlások by som ti prial,
Hviezdy dojednej v náručí ti objímať dal,
Či perly z mora ti vsetky podaroval.

Ak oka zažmúriš, niečo si i ty želaj,
Ako strážiť tvoje srdce od rovných čiar,
Či kráčať v láske z oboch strán.

Z kolísky ti dovoliť vyjsť sťa slobodnej,
Okenicou okno nezakryť,
Lež bolesť dverami vypustiť.

Staré sa vracia, už svitá.
Budem ťa čakať,
Zostane v tebe vrytá.
Budem ťa volať.

Bolo to krátke,
Rýchlo idúce.
Čo len budeš chcieť.
Porozprávam nabudúce.


Ak ti môžem poradiť, nedus to v sebe. Keď práve prežívam slabú chvíľku a nie som schopný porozprávať sa s niekym, komu by som za normálnych okolností dôveroval, zverim svoje pocity na papier. Vtedy písanie naozaj lieči...