Posledné dni môjho stredoškolského života... Postupné lúčenie s mojim obľúbeným miestom pri okne, s neskutočne modernými obrusmi v školskej jedálni, či posledné pohľady na tak vyčerpané tváre našich profesorov.



Nedokážem dopodrobna opísať ten pocit odchodu, predsa len teraz som sem ako vystrašený deviatak vstúpil do auly s očakávaním napísať čo najdokonalejšie prijímacie skúšky. Či som veril, že to dokážem? Hoci som vravieval, že to tu idem len skúsiť, vo svojom vnútri som cítil neskutočnú potrebu dostať sa sem a zapadnúť.

Príspevok, ktorý zdieľa Daniel Mrva (@daniel_mrva),

To naivné zmýšľanie, keď som sem nastúpil s myšlienkami, že sa nebudem musieť pripravovať na každú hodinu – veľmi rýchlo ma to dobehlo. Teda toto zmýšľanie a som musel zmeniť a musel som sa prispôsobiť spôsobu učenia (teda tak trošičku). Spomienky na túto školu sú v troch slovách: neopakovateľne vždy prekvapujúce – neustále tu bolo niečo, čo dokázalo zaskočiť (napríklad mňa nepripraveného) alebo také „fajnovučké“ parené buchty na obed,... Či to budú spomienky na revolučný pochod do riaditeľne v snahe o zmenu profesora alebo naopak syndróm vyhorenia z učenia, neostáva mi nič iné, ako sa pousmiať nad tým.

Teraz, keď toto píšem nie je ešte isté, či zmaturujem, ale teším sa, že budem môcť ísť ďalej plniť si svoje sny. Najbližších pár rokov ma čaká štúdium architektúry, na čo sa nesmierne teším. Avšak nával stresu z mojej „prvej štátnej skúšky“ je občas nevydržateľný –  pri živote ma drží čokoláda a vytrvalá podpora okolia.



Už mám za sebou niekoľko pracovných pohovorov v Bratislave, niektoré ma ešte čakajú. Čo mám v pláne? Od júna by som chcel nastúpiť na brigádu do Bratislavy, kde by som sa chcel trochu už aklimatizovať pred štúdiom na vysokej škole. V lete mám na pláne cestu do Anglicka, konkrétne do Manchestru, kam sa už i dosť teším. Síce cestujem prvýkrát lietadlom a dokonca sám – je to niečo, čím môžem rozbehnúť svoj cestovateľský sen a taktiež sen o cestovateľskom blogovaní.

No dobre, asi už stačilo „písaníčka“, radšej sa idem pripravovať na maturitu, myslím, že motivácie, prečo už zmaturovať je až-až. Tak mi drž palec ;)

TAGS :