Popri škole je náročné zarábať si nejaké peniaze. Nie je ani kde a ani kedy poriadne, ale jedným zo zamestnávateľov brigádnikov je aj Tesco. 

Veľa ľudí sa vysmieva študentom, že po gymnáziu skončia buď za pásom v Peugeote alebo v Tescu pri pokladni. (Ja som nesmierne rád, že mám možnosť zarobiť si niečo popri škole.)
Viacerí ľudia z môjho okolia vedia, že brigádujem v Tescu pri pokladni. Popri škole je to zrejme jediná možná brigáda (v lete trochu nie moc dostačujúca), keďže študujem na gymnáziu, kde veľa času nazvyš nemám. Vlastne, som rád, že mám túto brigádu, aj keď ma veľmi psychicky vyčerpáva, čo neskôr spomeniem trochu rozbrblem.
Začal som brigádovať nejak od začiatku druhého polroka druhej triedy na strednej škole (naraz s bratom, ktorý neskôr skončil). Ako išiel, nám postupne zvyšovali plat.

Práca pokladníka má zmenila najmä ako zákazníka: viem pochopiť, ak niečo dlhšie trvá, chyby na pokladni som robil a zrejme i robím.

Chcel by som aj takouto cestou niektorým ľuďom predstaviť prácu pokladníka, že nie je to med lízať. Táto práca síce vyzerá veľmi jednoducho, ale v konečnom dôsledku my vám zanechávame posledný dojem z nákupu.

Ľudia - sme hlúpi - necháme sa nachytať na rôzne marketingové ťahy, sme lakomí a potom sviatky, ako sú vianočné alebo veľkonočné, trávime v prepchatých obchodoch. Si pamätám, keď som bol 23.12. pri pokladni, ako rýchlo klesali ceny ovocia a zeleniny. Cena banánov sa pohybovala ledva 0,20€/kg.



Stávajú sa rôzne nepríjemné problémy:
Veľakrát zlyhá systém, no viacerí zákazníci si to nejakým spôsobom neuvedomujú - vidia len to, ako sa oni ponáhľajú a nejaký zasran pri pokladni nevie, čo má robiť. Jasne, že neviem, čo mám robiť, keď mi zamrzne obrazovka a neostáva mi nič iné, len čakať, kým sa to spamätá.
Taktiež máme v Tesku také blbé kódy na tovaroch, ktoré sú zlacnené (pre istotu na niektorých vôbec nie sú), čiže ďalšie komplikácie.

Nie je jednoduché pracovať pod tlakom s peniazmi. Už sa mi stalo (neviem, ako), že som mal manko - najväčšie necelých 150€. No vraj sa mohla stať tá chyba, že tie peniaze len niekto zle spočítal. To by bolo, keby to všetko mám vrátiť, veď toľko ani mesačné nezarobím.

No nechcem len karhať. Teraz by som chcel poďakovať všetkým milým zákazníkom, zhovorčivým, usmievavý, deťom, pretože má aspoň na chvíľu rozveselia, keď prichádzajú k mojej pokladni. A ďakujem všetkým zákazníkom, ktorí nechávajú drobné - z toho sa potom odrátava manko.

Snáď som vám trochu priblížil prácu pokladníka. Veľakrát on nie je na vine, že niečo nejde (taktiež ho môže i zákazník tak vystresovať, že potom ani nevie, čí je).


Pred nejakým časom som našiel na sociálnych sieťach jeden článok o rozhovore s jednou pokladníčkou. Môžete si prečítať článok tu.
(Ilustračné fotografie)