Veľakrát nespokojný, smutný, opustený - presne takto sa cítim  minimálne jeden deň v týždni. Je to neuveriteľné (podľa niektorých choré), ale je to tak.
Akoby som bol odstavený na druhú koľaj alebo ignorovaný, nepochopený a nepotrebný v spoločenstve, v škole, doma, medzi priateľmi.

Pozeral som prednedávnom film Marťan a jedine hlavná postava ponechaná na Marse mohla cítiť sama, ale toto je niečo, čo ma necháva vnútri prázdneho a všetko vyžiera. Taktiež ničí vzťahy, dôveru, likviduje vnútorný pokoj a prináša nechuť zo života.

Treba pochopiť, že ono je to všetko lož - lož o tom, kým skutočne som. Nie je to od Dobra. Ešte raz: lož o tom, kým skutočne som. Diabol vie v každom prípade, kam zasiahnuť - u mňa to je osobnosť. Veľa ľudí ma pozná, vedia, že som tvrdohlavý (a čo ja viem aký nedokonalý, o tom teraz nebudem písať) a tam je ten pes zakopaný. Keď vie, kde zasiahnuť a zničiť poslednú nádej, "odpojiť z nabíjačky". Nebude predsa konať tam, kde to je zbytočné. Diabol si myslí, že som v týchto oblastiach zlomiteľný, ale vzopriem sa mu (budem sa to učiť).


Všetko, čo sa deje okolo mňa si beriem zrejme priveľa osobne. Už keď ma niekto niekam nezavolá, považujem to za úder pod pás. Tak, ale hádam mi každý rozumie - nikomu by sa to nepáčilo, keby sa s niekým niekam dohodnete. Vtedy mi diabol vnucuje myšlienky, že som nedostatočný, že chcú byť bezo mňa, že som nepotrebný. Čo ak je to pravda? NIE JE! Najhoršie je, keď si to začnem pripúšťať a uzatvárať sa. V tom horšom prípade kuť plány, ako sa im všetkým pomstím.
A už, keď som na dne, rád si viac a viac do mňa kopne, ale mám silu sa postaviť a vzoprieť sa, nasadiť si prilbu pokoja a vytasiť meč lásky.

V takýchto situáciách sa nedokážem ovládať. Jedno sú emócie, druhé bolesti brucha a ťažoba na srdci. Keď potrebujem nad všetkým tým znovu premýšľať, rád vypnem. To ani nie je vypnutie, ale stav, kedy sa snažím vhĺbiť do Božej blízkosti nie do sebaľútosti.

Vždy však prídem ku konečnému rozhodnutiu: je ťažké odpustiť priateľom, ktorí na mňa "zabúdajú", ale je to dôležité k pokoju a k láske.

Mt 6,14 Lebo ak vy odpustíte ľuďom ich poklesky, aj váš nebeský Otec vám odpustí.

Keď mi dnes večer napísali niekoľkí kamaráti ešte blahoželanie, bolo to akoby mi dali pusinku na čelo na dobrú noc a uložili ma pod perinku. Vtedy, keď sa cítim sám a opustený, Pán posiela ľudí, ktorí zachraňujú. (Ďakujem)


1 Jn 1,7 Ale ak chodíme vo svetle, ako je on vo svetle, máme spoločenstvo medzi sebou a krv Ježiša, Jeho Syna, nás očisťuje od každého hriechu.