Upozornenie: článok môže obsahovať prvky kresťanských "tradícií", mylných myšlienok a priveľa Ducha Svätého. (žartujem)

Z prvých krátkych článkov ste sa dozvedeli, že 24.4. som mal sviatosť birmovania.
No ako to bolo v skutočnosti?
V októbri 2014 nám začala príprava na birmovku. Mávali sme stretnutia v priemere 4-krát mesačne. Raz s pánom farárom a raz s animátormi. Na týchto sobotňajších stretkách bolo super, hoci nie vždy som mohol byť prítomný (raz som mal brigádu, godzone school alebo som bol dakde preč).

Za birmovku som sa dlho modlil, taktiež i za birmovného rodiča a za porozumenie a pokoj v rodine. Presne pred rokom som začal riešiť otázku ohľadne birmovného rodiča, čo nebolo vôbec jednoduché a zvlášť posledný mesiac pred birmovkou. (Hoci to niekedy tak vyzeralo, že si chcem zvoliť za birmovného hocikoho iného, len nie krstných rodičov, nebolo to tak). Za môjho birmovného som si nakoniec zvolil kamaráta z Godzone school.

Rovnako, ako z výberu birmovného otca som mal stres z výberu birmovného mena. Pýtal som sa Boha, aby som si vybral správneho patróna. O týchto patrónoch som sa snažil aj niečo naštudovať v biblii.  Čítal som Knihu Jozue a veľmi ma to povzbudzovalo a oslovilo. Rozhodol som sa pre Jozue.

Birmovka sa v posledných týždňoch blížila veľmi rýchlo. Upratovanie, brigáda, stres, škola a iné vplyvy mi obmedzili vzťah s Bohom natoľko, že som si nevšimol, že sa na birmovku pripravujem  nie ako na sviatosť, ale ako na sviatok. Chystal som všetko ostatné, len nie seba a svoje srdce.

V deň birmovky počasie nebolo najkrajšie, pretože bolo zamračené a dosť fúkalo, ale aspoň som sa moc nepotil. Sedeli sme v kostole. Niečo sme sa ešte dohadovali. Stres mi nechcel umožniť v tichosti sa porozprávať s Bohom. Vypol som, zatvoril som oči a začal som sa modliť o pokoj, lásku a požehnanie pre všetkých v kostole.

V kostole sa rozozvučal orgán, zvony a vedel som, že ten veľký deň už začal. V ruke som ešte požmolil vreckovku a ťahák na poďakovanie.

Veľkým sklamaním pre viacerých, no i pre mňa, bolo, keď prišiel do kostola niekto, koho sme vôbec nečakali. Skúste si tipnúť, kto to mohol byť.
Bol to celebrant.
Hoci som sám nechcel, aby ma birmoval Mons. Sokol, uvedomil som si, že sviatosť birmovania nie je o birmujúcom, ale o mne a Duchu Svätom.

Omša prebiehala vcelku rýchlo: čítania, udeľovanie sviatosti, prijímanie a už som sa chystal na poďakovanie. Poslednýkrát som si preglgol, nadýchol som sa, pozrel som na Katku a už sme držali v ruke mikrofón. Hlas sa mi triasol od stresu. Potom nasledoval ešte trapas s kvetmi a perníkmi a záverečné požehnanie.

Po tom asi pol hodina strávená fotením, pokojne prebiehajúci obed a ako čerešnička na torte - kino s priateľmi (Zázraky z neba).


O mojej birmovke si môžete prečítať aj článok od kamaráta TU.


Spolu so spoločenstvom sme si pred birmovkou spravili modlitby chvál v našom kostole. 

Ospravedlňujem sa za niekoľkomesačné oneskorenie.